Keď sa tvoje meno stane full-time job

Určite to poznáte. Sedíte v škole, pozeráte z okna a v hlave vám beží len jedna otázka: „Načo mne TOTO bude?“ A potom… bum. Život vám to o pár rokov s radosťou oplieska o hlavu.

Mojím obľúbeným predmetom bola vždy angličtina. Už pani učiteľka Gabika Š. by vedela rozprávať legendy o mojich dopredu vyplnených zošitoch a hlave podopretej na každej jednej hodine. Malá Alenka sa totiž v prvom ročníku základnej školy neskutočne nudila – asi prvý a poslednýkrát v živote, čo som mala všetko hotové skôr, než to vôbec začalo. Áno.. časom som zistila, že najlepšie pracujem pod tlakom. Ale to je na iný príbeh.

Obrovské ďakujem patrí určite aj Ivke S. a Renáte S., pri ktorých som doslova vyrástla a aj vďaka nim si viem v zahraničí objednať donášku jedla cez telefón. Ich jazykovú školu som navštevovala celé roky, až do momentu, kedy mi jedného dňa oznámili niečo v štýle: „No… a ty už vlastne nemáš kam ďalej postúpiť.“ Vyštudovala som všetky možné stupne a posledný som dokonca ukončila s o dva roky staršou skupinou. Takže áno, trošku som si išla svoje.

Angličtina ma jednoducho bavila a v istom období som fungovala ako chodiaci Google prekladač pre spolužiakov. Stačilo prísť, opýtať sa a Alenka preložila, vysvetlila, ešte aj použila vo vete.

ALE.

Existovala jedna vec, ktorá ma fakt nechytila, a to spelling. Učiť sa, ako sa slová hláskujú? Prečo? Načo? Komu tým pomôžem? Ako decku ti to príde absolútne zbytočné, otravné a úplne mimo reality.

Strih.

Realita života na Novom Zélande? Odkedy som tu, nerobím nič iné, len vkuse spellujem svoje meno. Každý. Jeden. Deň.
Prisahám, že už mi začína liezť na nervy, ako sa volám a že mám také dlhé meno a priezvisko. V tejto fáze by som najradšej prešla na iniciály… alebo si vymyslela meno typu „Al Ruma“. Krátke a ľahké.

V niektorých momentoch je to už aj celkom úsmevné, ale priznám sa – najväčší stres ma chytil pri vybavovaní úradných vecí. Keď sa ma ten pán úplne pokojne spýtal, ako sa to hláskuje, vo mne sa spustil vnútorný poplach, akoby som práve sedela na maturite z angličtiny. Normálne som mala pocit, že ak spravím jednu chybu, vytiahne bloček a dostanem pokutu za nesprávne vyspellované vlastné meno 😄

Myšlienka príbehu: uč sa aj to, čo nedáva zmysel. Nikdy nevieš, kedy budeš v cudzej krajine hláskovať vlastné meno ako na súťaži 😄